Hneď po príchode zajatcov, už 18. septembra 1914, zaregistrovali v tábore prvé ochorenie na choleru. Našťastie sa epidémia nedostala za hranice tábora, kde na choleru a úplavicu zomrelo v krátkom čase niekoľko stoviek zajatcov. Pre nich zriadili pri starom maloblahovskom cintoríne vojenský cintorín, na ktorom sami zajatci postavili malú gréckokatolícku kaplnku.

Podľa údajov z archívu v rokoch 1914 až 1918 pochovali na vojenskom cintoríne 965 vojnových zajatcov. Po zložení zbraní v roku 1918 dovtedy udržiavaný cintorín prevzali do svojej starostlivosti vojenské autority, potom miestni a skauti, prípadne sa jeho údržba dostala do kompetencií mesta.

Vo víre historických udalostí, ale aj pre nezáujem, cintorín chátral a ku koncu 20. storočia bol zanedbaným, nedôstojným miestom posledného odpočinku vojakov. Avšak v roku 2014 sa mestu Dunajská Streda, Ochranárskemu spolku  Csallóköz-Szerdahelyi Kaszinó 1860 a obyvateľom podarilo dať cintorín do poriadku a spraviť z neho dôstojné pamätné miesto.  11. novembra 2014, v pamätný deň skončenia 1. svetovej vojny, bol cintorín slávnostne odovzdaný mestu Dunajská Streda a Malému Blahovu.

Z dôvodu jeho zachovania je prístupný len pre peších a cyklodopravu. Most sa stal predlohou pre poštovú známku s nominálnu hodnotou 29 slovenských korún vydanú Slovenskou poštou v roku 2007.